Honba za karmou

Autor: Monika Hnilicová | 16.9.2013 o 18:10 | Karma článku: 9,63 | Prečítané:  577x

Napísala som svoj prvý článok a s patričnou, teda možno až nepatričnou hrdosťou som ho zavesila sem. Na oči všetkých. Vyšla som s kožou von na internetový trh a s malou dušičkou, ktorá mi ešte v stiahnutej koži ostala, som čakala, čo príde.

 

Prekonala som sa. Celý život si vypisujem, zapisujem, píšem a prepisujem. A všetky moje veľdiela i minidielka skončili zavreté v šuflíku,, alebo rozpísané v okrajoch zošitov, pozakladané na papierikoch, niektoré básničky dokonca na papierovej vreckovke. Priznávam, nádcha bola niekedy silnejšia a preto mnohé dokonali v slizkom zabudnutí. Každý o sebe občas pochybuje a ja nie som výnimka. Naopak! Ja som pochybovačov kráľ! ;-)

Zverejnením svojich myšlienok som spravila obrovský pokrok. Vykukla som z bezpečnej ulity, kde som sa kedykoľvek mohla opäť zatiahnuť a tváriť sa, že som iba taká nenápadná lastúra. A teraz pozrime! Je zo mňa zrazu slimák bez domčeka! Ale som rada. Pretože po mne ostáva klzká stopa. Niekto sa môže pošmyknúť a iný radostne kĺzať. Stačí však trochu posoliť a začnem peniť. Soľ do rán, či slzy z očí. Nechcem zraňovať a tiež dúfam, že nikoho nikdy nerozplačem, Ak, tak len šťastím, či dojatím. A ja som bola dojatá, keď už pár kratučkých hodín po zverejnení môjho prvého článočku, začalo pribúdať počet čítajúcich a pomaličky sa zvyšovala moja blogová karma. :-O Prvýkrát, keď som si svoj príspevok otvorila, karma presahovala hodnotu 4,30 a ja som s údivom a pýchou pozerala na to číslo. Skúsení si poviete, nie je to veľa. A skromnejší ako ja, že je to úspech na prvotinu. Podgurážená svojim triumfom som článok skontrolovala o pár hodín neskôr a teda čakala minimálne dvojmiestne číslo! Žartujem! ;-) I keď priznávam, vyššie ako predtým som naozaj chcela vidieť. Na moje začudovanie kleslo. Šup dole aj s mojimi nádejami. Fúúú. A potom tie pochybnosti! Prečo sa nepáčim všetkým? Prečo nazaujmem väčšinu? Je môj názor zlý? Ja moja ukážka neukazovateľná? Pozrela som na šuflík plný svojho umeleckého písalkovského bordelu a vzdychla som si. Mainstream zo mňa nebude. Ale zase, kto by ním aj chcel byť? Pre mňa bolo dôležité, že som sa odhodlala a podelila o svoje pocity. A vlastne, na vysokej ma nazvali „rebelkou a revolucionárkou, ktorej metafory a práce si každý vysvetlí po svojom a nemusí ich práve pochopiť, takže s tým môžem mať značné problémy.“ Koniec citátu. Vtedy ma to neskutočne potešilo. Hahá! Znamenalo to, že som napísala niečo, nad čím museli uvažovať. Že som nepísala podľa ich zaručených pravidiel. Nezaradila som sa do ich predpísaného prúdu. Keby vtedy na fakulte hodnotili karmou, moje práce by jej pravdepodobne veľa nedostali, skôr by sa právom zaradili do kolonky kontroverzné. A ešte ako by som na to bola pyšná! Čím menej komerčného úspechu, tým lepšie. Lebo ako študentka umenia a teraz vyštudovaný neobjavený umelec mám prirodzený komplex túžby po najčistejšej inakosti a najčírejšej originalite. ;-)

Písanie mi pomáhalo v každom veku a situácii. Keď som sa nevedela s niečim vysporiadať, napísala som o tom. Keď som bola nešťastná a chcela som sa schovať pred svetom, sadla som si za písací stroj a ťukala. Keď som zažila niečo skvostné, zvečnila som to na papieri. A ten občas niekde stratila. :-D

Písanie bolo dverami k mojej duši. Z času na čas som ich trochu pootvorila, nech všetky emócie môžu vybehnúť a pohodlne sa pousádzať do slov. Keď sa vyšantili, dvere som privrela, nech neutečú všetky. A za tou bránou bol zase na chvíľu pokoj a harmónia. A keď prišiel ďalší hurikán, či už končil silnou prietržou mračien, bolestným krupobitím, alebo oslobodzujúcim východom slnka, opäť som dvierka pootvorila, nech sa mi v duši vyvetrá. A vzniklo ďalšie moje dielko s karmou. S mojou karmou. Jedinečnou, akú nemá nikto na svete. Pretože každý má svoju karmu, svoju dušu, svoje vyžarovanie, každý je umeleckým dielom, či má umelecké sklony, alebo nie. A preto vám tu sľubujem, že sa zo mňa nestane grafomanka, ktorá sa nútene ženie za lepším hodnotením. Ak mojou duševnou karmou pohladím, rozosmejem, či rozčúlim tú vašu - nech sa jej proste akokoľvek dotknem, stálo to za to. Bez ohľadu, či dostanem ten klik uznania, alebo nie.

Keď som dala svoj prvý blog článoček prečítať priateľovi, veľa toho nevravel. Ale jedna jeho veta mi predsa utkvela v pamäti. „Obdivujem ľudí, čo si čítajú názory iných ľudí,“ povedal. Je to výrok, ktorý ma inšpiroval, aby som vám tu teraz napísala, že Vám ďakujem za prečítanie. Važím si, že ste na mňa obetovali svoj čas. Cením si, že ste človek, ktorý sa zaujíma o názory iných ľudí. Pretože to vôbec nie je málo. Keby sa duch poetiky blogerskej komunity podarilo vštepiť do bežnej spoločnosti, aké nádherné by bolo, keby sa ľudia navzájom rešpektovali, počúvali aj cudzie názory, tolerovali mienku iných. A to všetko dobrovoľne, len z čistého záujmu o toho druhého. Preto priatelia, poľovanie na väčšiu karmu hádžem za hlavu, ale jedným očkom predsa poškuľujem po počte čítajúcich. Pretože tu si vzájomne dávate viac ako si myslíte. Vo svete arogancie a ignorácie tu cudziemu človeku venujete svoju pozornosť a záujem. Čítate myšlienky niekoho odkiaľsi, bez ohľadu na vek, výzor, farbu pleti, rasu, náboženstvo, presvedčenie, skúsenosti, či vzdelanie. A preto týmto článkom nevravím nič iné, iba ďakujem. Ďakujem, že mi dávate nádej, že ľudia stále majú karmu. ;-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?