Rodné mesto na Dunaji

Autor: Monika Hnilicová | 17.1.2014 o 13:23 | (upravené 17.1.2014 o 14:01) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  88x

Krátky humorný fejtón o tom, že naozaj milujem život a svoje rodné mesto na Dunaji.. ;-)

Krajšie prebudenie si ani neviem predstaviť. Koho to len môže napadnúť začať vŕtať o pol siedmej ráno? Celú noc sa mi nedarilo zaspať, vďaka mladým študentom, ktorí si nevedia vymyslieť lepšiu zábavu, ako vykrikovať a búchať tými ich „pirátmi" do druhej v noci. Fajn, ospravedlnila som si to, ako, že sú mladí, chcú si užiť! Ale ako mám prepáčiť ten nervydrásajúci zvuk vŕtačky?

Jemne zabúcham na stenu... Nič, hej, veď hej! Nevadí, len si vŕtajte, aj tak som už chcela vstávať... Čaká ma robota...

Ách, odhrniem aspoň záves, nech mi trošku slniečka prúdi cez rozospaté okná do pochmúrnej izby. Ozaj, zišlo by sa vyprať záclony a umyť okná...

Ale nie! Výborne! Prší! Och, čo som to zbadala? Blesky? Hrmí! Prečo nie? Príjemný štart do nového dňa... Aspoň sa vysušená príroda troška zotaví...

Usmejem sa, bolo aj horšie.

Zbehnem sa trochu osprchovať...Nejde voda? Samozrejme, vodárne sa predsa vôbec nemusia zaťažovať mojou rannou hygienou! Na chvíľu utrápene klesnem na vaňu.

Ale čo!? Hanuliak prišiel neskoro domov? Čo sa človek nedozvie, keď sedí ticho v kúpelni! Tí ľudia si asi neuvedomujú, že cez tieto akože „izolované" steny je všetko počuť? Hlavne keď ich hlas má decibely, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani Madonna? Och, ako sa mi zíva... Cez tú únavu už ani nevnímam zvuk tej odpornej vŕtačky! Keď zistím, ktorý sused je natoľko sympatický, že ma „nechá vyspať", pôjdem mu od pľúc vysvetliť zásady príjemného vychádzania s ľuďmi.

Jáj, ako som sa zľakla! Štvrť na osem a budík začal vrieskať, že by zobudil mŕtveho! Vždy mal taký nepríjemný zvuk, alebo to len dnes? Rýchlo ho zaklapnem, lebo ma porazí!

Konečne som sa došmatlala do kuchyne! Och, keď si spomeniem na šálku poriadne horúcej kávičky, hneď zmizne aj vrčanie vŕtačky ,aj večné kvapky bubnujúce do okna, ktoré len niekedy preruší zablysknutie oblohy, alebo riadny buchot hromu!

Rozplačem sa... Káva, kávička, milovaný kofeín, kdeže si??? Ó, jasné! Včera som si chcela ísť kúpiť Nescafé ,ale vydarený obchod v našom milovanom mestečku tuším ani nechyruje, čo je to káva!

Aspoň, že som sa trošku ukľudnila, pri čistení zubov a v duchu ďakujem, že mi ostalo trochu vyprchanej minerálky zo včera na vypláchnutie. A po maľovaní, poctivo som obkreslila všetky kontúry, nech to pripomína tvár... konečne môžem vyraziť...

Panebože! Štvrť na deväť! Ten autobus o ôsmej už asi nestihnem! Áááá! Zošaliem!

Už na základnej som nenávidela behanie! Dvanásťminutovku som vždy odbehla za minútu a pol, zvyšných desať a pol som lapala po dychu, tak ma červenú ako raka, krok pred kolapsom, učiteľky nenútili behať ďalej. Ale vydržím, veď najbližší autobus musím stihnúť!

Bum! Práve dnes mi musí do cesty vletieť nejaký chlapisko! Áno, áno, som nemehlo, môžem dávať pozor, dobre, prepáčte, nestíham! Vykričal na mňa síce slušnú zásobu neslušných výrazov, ale túdle! Mne náladu nepokazíte!

Nie, nie, nie! Prečo je toľko ľudí na zástavke? Hm, MHD! Ako vždy, autobus meškal! Vodič si asi v kľude dopriava horúcu šáločku kávy...Ešte chvíľku a začnem slintať... Moje hodinky by sa zišlo opraviť, ukazujú deväť... Asi len žartujú!

Je deväť! Je deväť! Deväť? Šéf ma zabije! A prečo? No samozrejme je na vine mestská hromadná doprava!

Autobusy si chodia, kedy chcú...Niečo mi steká po svetri. Moja tvár! Môj make-up! Pol hodinu sa s ním kašlem a on si len tak podľahne návalu dažďových kvapiek??? Mala by som sa schovať, ale ide to, keď pod strieškou je toľko ľudí, že stoja na sebe?

To nie je možné! Splnil sa mi sen! Asi mám vidiny, nie! Naozaj prišiel autobus! Krása...

Bojujem...bojujem...ešte stále bojujem... jupíí! Napriek tisícom ľudí som sa dostala do autobusu:

„Netlačte sa na mňa!" karhajú ma asi traja spolucestujúci. To viete, mňa to tak baví tisnúť sa na Vás, že z toho ledva dýcham! Prečo zastavujeme? Je normálne, keď sa zo zadku autobusu valia kúdoly dymu?

Pokazený autobus?!? Vystupujeme teda do odpornej hmly v strede cesty. Všade sa premáhajú autá. Tie exhaláty ma zabijú... Malo by sa s tým niečo robiť! Ničíte ovzdušie, autá!

Teraz, uprostred cesty v obkľúčení nervóznych ľudí si všímam, koľko je všade odpadkov. Na neďalekej lúke je smetisko! A všade poletujú papieriky! Nádherná scenéria! Hmla, hustý dážď, obloha čierna, keď ma náhodou neštípu oči od výparov z výfukov vidím len červené tváre hnevajúcich sa ľudí a nekonečné rady smetí!

So životným prostredím nášho mesta by sa rozhodne malo niečo robiť! Asi sa zapojím do dobrovoľnej akcie „za čistejšie mesto"... (Tak takto nejako „vznikajú" bojovníci za čisté životné prostredie...?)

Konečne som v teplučkú ďalšieho autobusa. Z pravej strany môžeme pozorovať nádherne kalný Dunaj.

To má byť čo? Prečo stojíme!!! Nerozumiem, ticho! Niečo vraví šofér! Znečistený Dunaj? Do mostu narazila loď? Poškodený? Vo vode je rozliaty odpad? Hrozí rádioaktivita? To si robí srandu, nie? Musíme to obísť ďalším mostom?

Po nádhernej vyhliadkovej ceste, kedy sme sa vliekli rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu sa konečne nadýchnem „čistého" vzduchu a hop, šup, bleskom do roboty. Len tak si uvažujem, že snáď najviac áut pokope môžeme pozorovať v pondelok ráno! Dneska bola tá zápcha priam ukážková! A ja? Mám super náladu! Z make-upu mi zostali nezmývateľné čierne fľaky a do roboty meškám len... dve a pol hodinky... Super...

Šéf by si mal dať do pusy aspoň žuvačku, keď stojí päť centimetrov odo mňa a hučí, kričí, vrieska!

A ja som si myslela, že najväčšiu búrku spustí len počasie...

Jemu sa ťažko vysvetľuje, prečo meškám... Prosím? Že to nie je prvýkrát? No...dobre, ale môžem za to, že autobusy si premávajú podľa nálady? Môžem vari za to, že celým mestom sa vlečú neutíchajúce zápchy?

Padáka? Mám výpoveď? Okamžitú? A to môže? Ha, mne to nevadí! Nepokazíte mi náladu! A veru, že idem, aby ste vedeli! O ďalšieho nezamestnaného viac! Ale je to vaša chyba! Poinformujem úrad práce, že podporujete nezamestnanosť, len počkajte! Znižujete ekonomiku Slovenska a potom, že prečo sa topíme v dlhoch, keď zo zamestnania vyhadzujú zdravú produktívnu krv....Nevadí...

Konečne som slobodná, ako mi je krásne! Nastupujem do zaplneného autobusu plného príjemných tvári! Naokolo sa usmievam! Pod nami svieti rádioaktívny Dunaj, milí spolucestujúci ma lakťami priateľsky tľapkajú pod rebrami , z mosta, ktorým prechádzame skáče nejaký muž (možno sa chce okúpať), neďaleko sa s buchotom zosypala budova, vo výklenku študenti namiesto učenia vyťahujú cigarety a striekačky s bielym práškom, celému mestu vypli elektrinu, nervózny šofér zrazil nejakého chodca a vykrikuje, že nemôže zastať, lebo má presný prepravný harmonogram (aký zodpovedný!), nášmu autobusu prestali fungovať brzdy, neznámi páni v čiernom násilím tlačia nejaké mladé dievča do nablýskaného auta (možno je to ich známa), bezdomovec v predklone vracia alkohol, utrie sa a tacká sa ďalej, všetko je zahalené do tmy, blesky a hromy hrajú svoje symfónie, nejaký mladík sa vrhol na dôchodkyňu, stojacu na zástavke a berie jej kabelku (možno jej chce pomôcť nájsť cestovný lístok),vo víchrici lietajú tony papieru a iného odpadu... a ja?

Ja proste šialene zbožňujem moje milované rodné mesto na Dunaji...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?