Chcem mať svoju klietku a každú mrežu si namaľujem inou farbou, pretože môžem. Všetky kľučky dám opačne a na strop si nalepím podlahu a na steny staré topánky! Pretože som sa tak práve rozhodla! Sedieť budem na vankúšoch ušitých zo starých tričiek a možno aj na zlepených papierových obaloch od vajec. Namiesto stolíka budem mať poskladané palety! A čím viac ľudí to pobúri, tým lepšie. Neriešim čo sa k čomu hodí, ani či sa vám páči môj vkus. Ani či ho nazývate nevkusom. Váš názor, vaša vec, ale toto je môj život a moja vec.
Život je veľmi krátky na to, aby som sa neustále niekomu prispôsobovala a nazývajte si ma egoistom, ale tiež nemienim brať ohľad. Nikto mi nebude hovoriť, že tie tepláky, čo tak rada nosím už vyzerajú hrozne a mám ich vyhodiť. Ja poviem, kedy patria do koša a keby sa hneď na mne aj rozpadli, tak ich zo seba oprášim keď to ja uznám za vhodné.
Sama sa rozhodnem, kedy vstanem a kedy pôjdem spať! Keď budem chcieť ponocovať, pôjdem spať ráno a keď sa mi nebude chcieť zaliezť do postele, postavím si v izbe stan! Keď budem unavená, ľahnem si aj poobede, no a čo? A keď budem chcieť ísť na prechádzku o druhej ráno, tak si oblečiem svoje staré tepláky a pôjdem!
Keď bude krásne slnečno, sadnem si na lavičku pred dom a budem si čítať, alebo len tak chodiť pod slnečnými lúčmi. Ale keď sa mi nebude chcieť, ostanem doma, zatiahnem si žalúzie a robte si čo chcete, pre mňa dnes slnko nesvieti. Schovám sa vo vydýchanom vzduchu a budem si len tak ležať a hovieť, pretože to tak chcem!
Keď opäť nájdem zatúlané maličké mačiatko, nebudem sa nikomu prosiť, či si ho môžem nechať. Jednoducho si ho vezmem domov, okúpem, pôjdem ho dať odčerviť a zaočkovať a budeme priatelia. A keď sa rozhodnem mať aj sto takýchto mačiatok a k tomu desať psov a to všetko na 20 metroch štvorcových, tak ich budem mať, nech si každý hovorí a myslí, čo chce. Keď vám zvieratá smrdia, nechoďte ku mne na návštevu. A čo? Kúpim si pätnásť osviežovačov vzduchu.
Nebudem sa s nikým dohadovať, čo budeme dnes robiť, pretože ja si budem robiť čo ja chcem. Keď ma ľúbiš, príď mi dať pusu, ale nehovor mi, že by sa už zišlo pozametať a utrieť prach. Ja som kráľovná svojho kráľovstva! A žiadny iný kráľ, ani šašo mi nebude hovoriť, čo a kedy mám robiť.
Nemajte o mňa strach, ja si upracem a budem mať čisto! Len mi láskavo nehovorte, kedy to mám robiť. Keď mi prikážete povysávať a umyť riad, garantujem vám, že to nespravím, tak sa o to ani nesnažte! Viem čo mám robiť, som dospelá, aj keď sa správam detinsky.
A keď si sadnem na záchod a budem pri tom hrať hru na mobile, alebo "čeknem", čo nové na "fibíčku", nikto mi nebude klopkať na dvere, že potrebuje ísť tiež! Okrem iného, si napustím vaňu a vyleziem z nej až keď mi vychladne voda!
Večeru si spravím o polnoci! Dám si hranolky! A je mi srdečne jedno, že sa mi zväčší obvod zadku o dva centimetre. Je mi fuk, že trendy je nerezová kuchyňa, uvarím si aj na dvojplatničke. Nepotrebujem ani značkový nábytok, rovnako dobre sa vybalím do kartónových krabíc a ešte si ich pokreslím a polepím ako ja chcem!
Ani nehovorím, že ja rozhodnem kto a kedy ku mne príde! Ak chceš prísť na návštevu, stav sa aj o štvrtej ráno. Keď vás bude desať, prineste si igelitky, nech máte na čom sedieť a môžeme sa baviť do bieleho rána. Teda v prípade, že nemáte alergiu na chlpy, lebo s tou stovkou mačiek a desiatkou psov som vôbec nežartovala. Môžete byť u mňa aj každý deň, veď ja som jediná, kto by vám to mohol zakázať. Ale to nespravím, spoločnosť mám rada. Nechcem byť sama, iba žiť po svojom.
A možno vám celé toto moje vyznanie pripadá úbohé a nevyzreté, ale ako ste už čítali, je mi to fuk. ;-)